Načali sme nový školský rok
Leto sa končí, školský rok začína. Jeseň posiela deti do školských lavíc. O pár týždňov zoslabnú slnečné lúče, svetlo do krátkych dní budú nosiť len ľudské drobce – malé slniečka. Dnes bol veľký deň pre prvákov. Nielen deň, ale asi všetko v skutočnej škole sa im zdalo byť veľké. Nie také, ako keď sa na školu hrávali doma vo svojej izbičke. A tak len nesmelo pozerali a v očiach mali mnoho otáznikov. Pomôžeme im nájsť odpovede. Zvedavosť a múdrosť sú nerozlučné sestry. Nech sa nám spoločná práca darí...!
Účelové cvičenie
Dňa 14. 09. 2021 sa konalo branné cvičenie žiakov II. stupňa Základnej školy, Námestie A. H. Škultétyho. Čakal nás príjemne prežitý deň, aj počasie vyšlo na jednotku. Od samého rána nás zohrievali lúče Mariánskeho leta. Žiaci sa ráno zišli vo svojich triedach a triedne učiteľky ich oboznámili s programom dňa. Učitelia telesnej výchovy pre nich pripravili 4 rôzne stanovištia, na ktorých sa súťažilo ostošesť, veď každá trieda chcela byť tou najlepšou.
Súťažilo sa v streľbe, v preťahovaní lanom, hode granátom a v poskytnutí prvej pomoci zranenému spolužiakovi.
Streľbu si vyskúšali chlapci aj dievčatá. Najpresnejšiu mušku mal Lukáš Kňažko z 5.B triedy. Trafil všetkých panáčikov a vystrieľal 8 bodov pre svoju triedu.
Deň nám rýchlo ubehol, a aj keď trošku unavení, ale s radosťou sme sa vrátili do školy, kde nám naše pani kuchárky navarili skvelý obed, po ktorom sme sa rozišli domov.
Pri preťahovaní lanom sa povzbudzovalo jedna radosť. Chlapci, siláci, sa poriadne zapotili, kým zdolali súpera. Ani dievčatá sa nenechali zahanbiť a ukázali aj ony svoju silu.
Hod granátom si žiadal pevnú ruku a správny odhad vzdialenosti, a body sa len tak sypali.´Pohotové reakcie a tímový duch sa zišli pri poskytovaní pomoci zranenému kamarátovi.
Beseda s Jurajom Soviarom
„Len ten je človekom, kto nadobudol krásu cez pieseň, báseň alebo modlitbu, a kto je vo vnútri vybudovaný.“ - Antoine de Saint-Exupéry
Som nesmierne šťastná, že každý deň sa môžem niečomu tešiť a pohltiť hlavne len to pozitívne. Dnes charizmatické ráno plné očakávaní premohlo, samozrejme v tom najlepšom zmysle slova, nielen mňa, ale aj žiakov našej školy.
Dňa 05.10.2021 sa uskutočnila na našej škole beseda, ktorú zastrešuje projekt HILLS realizujúci aktivity zamerané na zlepšenie školskej úspešnosti žiakov. Svojou osobnosťou nás poctil JURAJ SOVIAR, slovenský novinár, textár a básnik známy predovšetkým ako textár skupiny Elán. V roku 1992 začínal v týždenníku Mladé rozlety, pôsobil v denníkoch Pravda, Národná obroda, Republika, týždenníku Život. Doposiaľ vydal tri knižky – tá ostatná nesie názov Nemaľuj ženu na stenu. V roku 2009 debutoval výberom piesňových textov ODKAZOVAČ. V roku 2002 mu vyšla kniha s názvom Replay – komentuje Karol Polák. Ako piesňový textár úspešne spolupracuje predovšetkým so skupinou Elán. Písal texty pre Vaša Patejdla, Janka Lehotského, Paľa Drapáka, či skupinu Taktici.
Úvodné slová na začiatku besedy predniesol pán riaditeľ Mgr. Jozef Cuper, privítal cteného hosťa, v slove potom pokračovala projektová manažérka projektu HILLS pani Lívia Kramárová. Hovorené slovo pána textára bolo úžasné, neopísateľné. Obohatil našich žiakov množstvom pozitívnych informácií, morálnych predsavzatí. Svojím bytím a svojím vystupovaním očaril všetkých navôkol, jednoducho v jednoduchosti je krása, jednoducho fluidum, kúzlo.
Záverom by som chcela citovať pána Soviara, v ktorom sa snúbi jasný odkaz pre mladšie generácie, byť slobodný, ale žiť s určitými pravidlami: „SLOBODA JE DISCIPLÍNA".
Monika Hegedúšová
Recitovali sme, spievali sme, hrali sme...
„Úlohou literatúry je pomáhať človeku, aby rozumel sám sebe.
Aby bol vyučovací proces efektívny, učiteľ musí v neposlednom rade uplatňovať medzipredmetové vzťahy. Nebolo tomu inak ani dnes na hodine literatúry. Šikovníci z 5. C zodpovedne pristúpili k svojim povinnostiam, a preto sa vyučovacia hodina niesla v duchu dokonalosti. Žiaci recitovali uspávanky, ľúbostné piesne. Oliver Hovorka si dokonca pripravil hudobné čísla a básne uvedené v čítanke zahral na píšťalke. Nič nie je krajšie pre pedagóga, ako pozitívna spätná väzba od žiakov.
Mgr. M. Hegedúšová
Turistický krúžok sme otvorili 15 km túrou
Po dlhej odmlke spôsobenej epidémiou COVID19 ožíva na našej škole krúžková činnosť. Po 1,5 roku sa obnovuje aj činnosť turistického krúžku. Keďže medzitým našu školu opustili všetci aktívni členovia, sme tento rok nabrali úplne nových žiakov. Zhodou okolností sú všetci noví členovia žiakmi 8. ročníka. Po prvej zahrievacej turistike v septembri na modrokamenskú kalváriu, sme tento mesiac išli na niečo náročnejšie. Dali sme si 15km z Kosihoviec, cez Kamenný vrch, Čebovce, Španí laz až do Horných Plachtiniec.
Ráno sme sa v autobuse zišli jedenásti. Niektorí z nás dobehli na autobus na poslednú minútu, či dokonca na poslednú sekundu. Hneď po vystúpení z autobusu v Kosihovciach sme si vyšliapali Kamenný vrch s krásnymi výhľadmi do ďalekého okolia. Počasie nám prialo a celý deň bol krásny, slnečný a bez vetra. Neznačenou a trochu divokejšou cestou sme sa dostali do Čeboviec, kde sme sa rozlúčili s Davidom, pretože ho natlačila topánka. Cestou do Čeboviec sme stihli ochutnať plody zeme ako orechy, jedlé gaštany či jablká, ktoré rástli popri ceste. Ďalej sme pokračovali voľným tempom po modrej značke ponad Príbelce na Španí laz, na najvyšší dostupný vrchol nášho okresu. Cestou sme sa zastavili pri Bielej studničke, kde niektoré dievčatá museli ochutnať soľ pre srnky. Keď zistili, že je naozaj slaná, mohli sme pokračovať v ceste.
Na Špaňom laze sa začali prejavovať prvé známky únavy a porazenecké reči o tom ako sa po návrate domov a teplej sprche prespí zvyšok nedele. Cesta do H. Plachtiniec ale vedie len po rovinke a dole kopcom, a tak sa nad dedinou začínali ozývať hlasy, aby sme to skúsili prejsť až do Modrého Kameňa, či až do Veľkého Krtíša.
Po príchode do H. Plachtiniec som nakoniec túru ukončil, pretože už bolo 16.00 a na tento plán by sme potrebovali aspoň 2 hodiny. Keďže sú už dni kratšie, do Modrého Kameňa by sme prišli už za šera. Zavolali sme si rodičovský taxík a ešte za svetla ukončili dnešný dlhý, ale úžasný deň.
Nakoniec sme tých 15 km zdolali za 6 hodín. Deň sme si užili a už sa tešíme na najbližšiu turistiku.
Na záver by som sa chcel poďakovať veľmi ochotným rodičom, ktorí pri mojej žiadosti o pomoc pri odvoze domov zareagovali promptne a namiesto 2 áut som mal v prípade núdze k dispozícii až 6 áut.
Mgr. P. Bobáľ
Beseda so spisovateľom Petrom Gajdošíkom
"Kvety a knihy sú pre ľudí potrebné ako každodenný chlieb."
Honoré de Balzac
V piatok 15. 10. 2021 navštívili deti 3. B triedy Mestskú knižnicu vo Veľkom Krtíši, v ktorej sa konala beseda s autorom detských kníh Petrom Gajdošíkom z Lučenca.
P. Gajdošík začal písať články do novín a prispieval aj do humoristickej rozhlasovej relácie "Sobotník". V súčasnosti sa zaoberá aj digitálnou fotografiou, zúčastňuje sa vedomostných súťaží v Tv, má rád dobrý film a počítačové hry, rád športuje-volejbal. Pracuje ako správca počítačových učební na ZŠ. Medzi týmito záujmami sa začal venovať literárnej tvorbe pre deti (aj dospelých). Predstavil deťom svoje knihy, niektoré z nich už aj deti prečítali - Zverinec na siedmom poschodí, Zverinec na siedmom poschodí, alebo X dôvodov, prečo nechovať zvieratá v byte, Striga zo strojovne, Pavúčikové dobrodružstvá, Zvieratko pre Tadeáša a iné.
Deti sa aktívne zapojili do besedy so spisovateľom, ktorý im odpovedal na každú otázku. Beseda obohatila deti o nové poznatky a motivovala k ďalšiemu aktívnemu čítaniu. Na záver pani učiteľka Mgr. Zuzana Bartošová srdečne poďakovala za príjemné a zaujímavé zážitky.
Želmíra Pretzová
Dni v domovoch sociálnych služieb sa na seba veľmi podobajú. Zamestnanci týchto zariadení sa samozrejme snažia spestriť ich svojim klientom rôznymi aktivitami, no uzavreté komunity, hlavne v tomto období, prinášajú do DSS stereotyp. Naša škola sa rozhodla urobiť starčekom a starenkám, žijúcich v týchto zariadeniach, aspoň jeden deň trochu iný, ozvláštniť ho. Riaditeľ školy Mgr. Jozef Cuper o tomto zámere povedal: - Každý rok v októbri pripravujeme stretnutia so staršími občanmi. Pred dvomi rokmi to bolo stretnutie našich bývalých kolegov učiteľov, v minulom roku sme do školy pozvali starých rodičov našich žiakov a v tomto roku, keďže nebolo možné organizovať stretnutie v priestoroch našej školy, vybrali sme sa na návštevu do DSS vo Veľkom Krtíši, DSS v Dolných Plachtinciach a do DSS v Sklabinej. Samozrejme, i tu sme dodržiavali protipandemické opatrenia. Stretnutia sa uskutočnili vo vonkajších priestoroch s dodržaním potrebných odstupov. Naši žiaci pre obyvateľov týchto DSS pripravili darčeky, ale aj sladké maškrty. Časť z týchto pozorností vyrábali v škole pod vedení pani učiteliek a vychovávateliek, s inými im pomohli doma rodičia. K darčekom sme pridali aj milé slovo - pozdravy od našich žiakov a tiež tanec a spev v podaním žiačok zo súboru Krtíšan. Myslíme si, že náš zámer potešiť dôchodcov sa podaril. Milo prekvapilo, že žiaci darčeky nielen dávali, ale aj dostali.-
Zvláštne je, ako sa babkám a dedkom rozjasní tvár, keď vidia deti. Možno si pri nich viac uvedomujú kolobeh života a nádej, že pokiaľ na svet prichádzajú deti, ľudstvo bude existovať ďalej, aj keď oni tu už nebudú. Každý z týchto starkých prežil bohatý život, o ktorom by sa dali písať romány. Rozdávali lásku, starali sa o blízkych, urobili veľký kus práce pre spoločnosť. Zanechali stopy v ľuďoch, ktorých v živote stretli. Aj zato si zaslúžia úctu a vďaku. Pozrite si video..
Trochu iný deň v domovoch sociálnych služieb
Taký bol zámer našej školy