Základná škola, Nám. A. H. Škultétyho, Veľký Krtíš

projekty

Informácie
o spracovaní osobných údajov

Výročné správy

Sprievodca šk.rokom 2020/2021

Smernica o určení postupu pri oznamov. protispoločen-skej činnosti

Školský vzdelávací program

Správa o vých.-vzdel. činnosti

2019/2020

00.jpg 10.jpg 01.jpg 11.jpg 22_1.jpg 19.jpg 06.jpg 23.jpg 16.jpg 15.jpg

Ochrana osobných údajov

Kontakt

Škola, ktorej inklúzia nie je cudzia

Východiská inklúzie

Dotácia na stravu 2021/2022

Vyhlásenie o bezpríznakovosti

Oznámenie o výnimke z karantény

Dni v domovoch sociálnych služieb sa na seba veľmi podobajú. Zamestnanci týchto zariadení sa samozrejme snažia spestriť ich svojim klientom rôznymi aktivitami, no uzavreté komunity, hlavne v tomto období, prinášajú do DSS stereotyp. Naša škola sa rozhodla urobiť starčekom a starenkám, žijúcich v týchto zariadeniach, aspoň jeden deň trochu iný, ozvláštniť ho. Riaditeľ školy Mgr. Jozef Cuper o tomto zámere povedal: - Každý rok v októbri pripravujeme stretnutia so staršími občanmi. Pred dvomi rokmi to bolo stretnutie našich bývalých kolegov učiteľov, v minulom roku sme do školy pozvali starých rodičov našich žiakov a v tomto roku, keďže nebolo možné organizovať stretnutie v priestoroch našej školy, vybrali sme sa na návštevu do DSS vo Veľkom Krtíši, DSS v Dolných Plachtinciach a do DSS v Sklabinej. Samozrejme, i tu sme dodržiavali protipandemické opatrenia. Stretnutia sa uskutočnili vo vonkajších priestoroch s dodržaním potrebných odstupov. Naši žiaci pre obyvateľov týchto DSS pripravili darčeky, ale aj sladké maškrty. Časť z týchto pozorností vyrábali v škole pod vedení pani učiteliek a vychovávateliek, s inými im pomohli doma rodičia. K darčekom sme pridali aj milé slovo  - pozdravy od našich žiakov a tiež tanec a spev v podaním žiačok zo súboru Krtíšan. Myslíme si, že náš zámer potešiť dôchodcov sa podaril. Milo prekvapilo, že žiaci darčeky nielen dávali, ale aj dostali.-

Zvláštne je, ako sa babkám a dedkom rozjasní tvár, keď vidia deti. Možno si pri nich viac uvedomujú kolobeh života a nádej, že pokiaľ na svet prichádzajú deti, ľudstvo bude existovať ďalej, aj keď oni tu už nebudú. Každý z týchto starkých prežil bohatý život, o ktorom by sa dali písať romány. Rozdávali lásku, starali sa o blízkych, urobili veľký kus práce pre spoločnosť. Zanechali stopy v ľuďoch, ktorých v živote stretli. Aj zato si zaslúžia úctu a vďaku. Pozrite si video..

Trochu iný deň v domovoch sociálnych služieb

Taký bol zámer našej školy

V zdravom tele, zdravý duch

Minulý týždeň prebiehal v 5. C triede Týždeň zdravej výživy. V rámci tejto akcie bola každému dňu pridelená iná farba. Pondelku biela (mlieko a mliečne výrobky), utorku žltá a oranžová, streda bola zelená, štvrtok červený (Deň jablka) a farebný piatok predstavoval dôležitosť pestrej stravy. Počas celého týždňa žiaci odhodlane zdolávali pridelené úlohy a plnili denné výzvy. V triednom mini bufete si pochutnávali na ovocí, zeleninke a iných zdraviu prospešných potravinách. Ako sa hovorí, spojilo sa príjemné s užitočným. Deti strávili veselé a príjemné chvíle v kolektíve a zároveň si odnášali nové poznatky, informácie a najmä zážitky. Chválim triedu za nadšenie, tvorivosť a pomoc v priebehu celého týždňa. Tešíme sa opäť o rok! Mgr. Ivana Böhmová

Október- tvorivé dielne s využitím prírodnín


K jeseni neodmysliteľne patrí zber úrody a plodov, pričom ich využitie je rôznorodé. Celý október sme sa v ŠKD venovali prácam s prírodným materiálom. Deti využili svoje manuálne zručnosti a fantáziu a tvorivo využili prírodný a rôzny materiál vo svojich prácach. Patrí medzi ne zber lístia, gaštanov, šípok, použili sme rôzne plody - zemiaky, jablká, tekvice, šišky, veľa rôzneho materiálu - papierové poháre, taniere, drôtiky, barové tyčinky, vata, špagát, servítky, sklenené poháre, akrylové farby, sviečky, lepidlo a pod. Pod ich rukami vznikali krásne výtvory, ktorými sme dekorovali triedu a okná. Októbrové aktivity sme zavŕšili vyrezávaním a dekorovaním tekvíc, ktoré vytvorili deti aj so svojimi rodičmi, ktorými sme vyzdobili školu.

S októbrom sme sa rozlúčili zametaním lístia a vytváraním rôznych obrázkov. Cieľom našich aktivít bolo citlivo vnímať krásy jesennej prírody a vedieť ju chrániť a zveľaďovať. Želmíra Pretzová, 5. odd. ŠKD


Keď som začiatkom jedného októbrového týždňa mojim turistickým deťom navrhol aby sa ku mne v nedeľu pridali na východ Slnka, čakal som, že sa nájdu možno dvaja – traja odvážlivci. Že spánok bude silnejší ako nedeľné vstávanie o piatej..... A realita? Nakoniec sme išli 4 plne naložené autá.

Keď sme sa začali o šiestej schádzať na hornom parkovisku, tak namiesto ospalých tvárí a hundrania som videl a počul len rozjarené, rozrozprávané a vytešené deti. O 6.15 sme sa pohli do Kosihoviec, odkiaľ vedie najkratšia a najlepšia cesta na Kamenný vrch. Výstup sme začali ešte za tmy. Našťastie bol spln a na oblohe nebolo ani mráčika, takže sme si na cestu nemuseli ani svietiť. Teplota sa pohybovala tesne pod bodom mrazu. Svetla rýchlo pribúdalo a pár desiatok metrov pod vrcholom bolo už jasno, takmer ako za bieleho dňa. Pár detí vyjadrilo obavy, že sme východ Slnka prešvihli.

Nádherný úkaz, kvôli ktorému sa oplatilo privstať

Našťastie informácie z internetu nesklamali a po príchode na vrchol sme mali rezervu do východu Slnka takmer 10 minút. Podmienky na kopci boli dokonalé – takmer bezoblačná obloha, jasno a bezvetrie.

Východ Slnka sme si spríjemnili provizórnymi raňajkami. Po pár minútach čakania a jedenia na nás z ničoho nič vykuklo spoza obzoru Slnko a o chvíľku nás na kopci, ako aj celý kraj pod nami, zalievalo ostrým zlatistým svetlom. Keďže s príchodom dňa neprišlo aj teplo, tak sme sa asi po 15 minútach pobalili, zišli sme k autám a pobrali sa domov.

Ostáva mi len dúfať, že tento ozaj krásny východ Slnka bol pre deti dostatočnou odmenou za ranné vstávanie a ešte niekedy sa na podobnú akciu nechajú nahovoriť  Opäť sa musím poďakovať aj turistickým mamičkám, ktoré nám pomohli – nielenže nás odviezli do Kosihoviec, ale vyšliapali si s nami aj na kopec.  Mgr. P. Bobáľ



Pasovanie do Cechu školáka

Tak ako každý rok aj tento sme pre našich prváčikov pripravili v rámci prijímania detí do CEHU ŠKOLÁKA krásny program .Nedali sme sa odradiť ani pandemickou situáciou a pri dodržiavaní opatrení naši deviataci pripravili pre 1.Aa triedu a 1.B triedu zaujímavý program. Atmosféra sa niesla v duchu HARRYHO POTTERA  a deti zdolávali jednoduché  disciplíny za ktoré dostali sladkú odmenu. Nechýbal ani sľub školáka, ktorý im prečítal HARRY POTTER alias deviatak Peťo, za ktorým zaznelo z úst všetkých prváčikov hromadné SĽUBUJEME. Samotné pasovanie bolo pre všetkých zaujímavé, pretože sa pasovalo čarovným prútikom HARRYHO POTTERA a z rúk HERMIONY či WOLDEMORTA si deti prevzali medaily a osvedčenia úspešného prváka. Za krásne pripravený program ďakujeme deviatakom, no hlavne triednym učiteľom: E. Rozkošovej, B. Havrilovej, P. Demeterovi, pani kuchárkam. Ukážku z podujatia si môžete pozrieť vo videu.


Dobrosrdečnosť je vzácna vlastnosť človeka. Toto slovo niekomu z nás pripomenie milú babičku, iný si spomenie na svoju učiteľku, známeho či najlepšieho priateľa. Svetový Deň dobrosrdečnosti bol vyhlásený na 3. konferencii Svetového hnutia dobrosrdečnosti v Singapure 17. – 18. novembra 2000. Jeho hlavnou myšlienkou je podporovať ľudí k väčšej láskavosti a dobrosrdečnosti. Často stačí málo – začať od seba.

My sme si tento medzinárodný deň pripomenuli v ŠKD rôznymi aktivitami. Najprv sme sa porozprávali o význame tohto dňa. Deti vytvárali  darčeky pre svojich kamarátov, aby im dali najavo, že sú pre nich vzácni. Taktiež si vyrobili koláže s motívom srdca, na ktoré si prilepili obrázky, ktoré vyjadrujú lásku a dobrosrdečnosť.

Týmito činnosťami sme chceli prispieť k lepším vzťahom medzi deťmi v triede, k tomu, aby si viac vážili spolužiakov, ale aj seba samých. Veríme, že Deň dobrosrdečnosti zanechá v deťoch milú spomienku a motiváciu byť k sebe lepším.

Mgr. Jana Kalmárová

Deň dobrosrdečnosti

Prišiel november a my sme sa vybrali do lučenského okresu, kde sme chceli vystúpiť na kopec Lysec. Našťastie nám počasie neskutočne prialo a aj keď bola teplota len tesne nad 10°C, tak sme mali krásne slnečné a dosť teplé počasie. Dokonalé podmienky na jesennú turistiku.

Tak ako je tento rok zvykom, aj teraz niektorí z nás dobehli na autobus doslova v poslednej sekunde a hneď po ich nastúpení sa dvere autobusu zavreli a my sme sa pohli. Autobusom sme sa odviezli do dedinky Ľuboreč a tam sa začala naša turistika. Hneď za dedinou sme navštívili Tatárske pivnice, pamiatku na vpád Mongolov v 13. storočí. Po príjemnej a nenáročnej časti na asfaltke sme sa po novom mostíku dostali na druhý breh potôčika Riečka a začali sme naberať výškové metre. Cesta viedla lesom, menšími lúčkami aj rúbaniskami. Išli sme úplne sami, celou cestou sme nestretli žiadnych ľudí. Až na vrchole sme dobehli dvoch turistov, ktorí išli pred nami. Pod vrcholom sme sa dostali na lúčku, odkiaľ boli krásne výhľady do širokého okolia. Dovideli sme doslova až za hranice Slovenska. Potom sme začali posledný výstup na samotný vrchol – bol síce krátky, ale naozaj prudký. Trošku nás vytrápil, ale nakoniec sme sa hore dostali všetci.

Po dlhšej obednej pauze sme si dali spoločné vrcholové foto a vydali sa na zostup. Ten sme si spríjemnili hádzaním sa do kopy lístia. Za neustáleho rozprávania a smiechu sme za hodinu prišli do Pravice. V malej dedinke sme asi spôsobili menší rozruch, turistov tam nevideli asi od poslednej návštevy nášho krúžku pred 2 či 3 rokmi. Potom nás čakali už len necelé 4km po asfaltke do Závady. Tu sa začala prejavovať únava a viacerých už celkom statočne boleli nohy. Nakoniec sme to úspešne zvládli a pri pohľade na prvé domy v Závade vypukli menšie oslavy. S prehľadom sme stihli aj jediný autobus, ktorý nám šiel do Krtíša.

Za 6 hodín sme prešli približne 16km a cestou sme zvládli niekoľko ťažších stúpaní. Počasie s nami spolupracovalo celý deň. Ostáva nám len dúfať, že najbližší turistický krúžok v decembri nám neskomplikuje súčasná epidemiologická situácia a my sa opäť všetci stretneme pri ďalšej prechádzke prírodou.

Na záver by som chcel vyzdvihnúť naše ôsmačky Mišku a Sofiu, ktoré cestou z Lysca začali zbierať plastový odpad, ktorý sme cestou našli. Keďže ho nemali kam dať, tak ho niesli v rukách až do Pravice. Bohužiaľ tam nebol žiadny kontajner, a tak ho Miška všetok sama odniesla až do Závady (Sofia to po hrdinskom výkone v Pravici vzdala). Spolu to bolo okolo 8km.  Mgr. P. Bobáľ

Turistický Lysec

iBOBOR
VYHODNOTENIE SÚŤAŽE

Súťaž prebiehala podľa kategórií od 8. do 12. novembra 2021. Hlavným cieľom súťaže je podporiť u všetkých žiakov záujem o informačné a komunikačné technológie. Vznikla v Litve v roku 2004. Vlani sa táto informatická súťaž konala v 54 krajinách a zapojilo sa do nej 2 977 217 žiakov.

Na Slovensku sa tento rok konal 15. ročník, s rekordným počtom 102 813 súťažiacich z 1378 škôl. Novinkou bola komunikácia so žiakmi, ktorí mali záujem súťažiť, cez server EduPage a možnosť súťažiť aj z domu pre žiakov, ktorí neboli v škole prítomní.

Naša škola sa súťaže zúčastnila po prvý raz a hneď s 94 záujemcami o bobriu kožušinku. Úspešnými riešiteľmi bolo 10 z nich.

1. kategória Drobec (2. a 3. ročník) - 50 žiakov, 5 úspešných riešiteľov,

2. kategória Bobrík (4. a 5. ročník) - 24 žiakov, 4 úspešní riešitelia,

3. kategória Benjamín (6. a 7. ročník) - 11 žiakov, 1 úspešný riešiteľ,

4. kategória Kadet (8. a 9. ročník) - 9 žiakov, nikto neuspel.

Niektorí žiaci sa vďaka percentilu nad 90 dostali v rámci Slovenska medzi 10 % najúspešnejších riešiteľov, čo je skutočne potešujúce. Výsledky uvádzame v dvoch tabuľkách:

Všetkým výhercom blahoželáme a v najbližších dňoch ich aj potešíme diplomom a malou odmenou. O rok tu máme bobra znovu...

Anton Pierog