Home

Aktivity / aktuality

Natália Ďurišová:

Najmladšia a predsa najúspešnejšia


Žiačka našej školy, Natálka Ďurišová, si takéto superlatívy vybojovala s volejbalovou loptou v rukách. Ako prizvaná členka volejbalového tímu sa zúčastnila volejbalového turnaja v Lučenci. Ukázalo sa, že hoci jej spoluhráči boli dospeláci, nezaostávala, ale naopak - odviedla v tíme veľký kus športovej práce. Tím turnaj vyhral a Natália si zo zápolenia odniesla ďalšiu medailu navyše – ocenenie „Najlepšia háčka turnaja“. Hoci má len 12 rokov, zaujala viac, než ostrieľaní hráči. Bola členkou aj ďalších družstiev, ktoré sa umiestnili na prvých, či druhých miestach v okresných turnajoch. Ako hráčku si ju medzi seba zobrali aj pedagógovia na učiteľskom turnaji, ktorý sa pravidelne koná medzi zamestnancami škôl v našom okrese. Svojím výkonom nesklamala a našu školu bude určite reprezentovať aj v budúcnosti. Chceli sme sa o tejto talentovanej športovkyni dozvedieť viac, preto sme ju požiadali o rozhovor.

Čo ťa priviedlo k volejbalu a prečo práve volejbal?

- Ešte ako piatačka som doma našla volejbalovú loptu, s ktorou sme sa rýchlo „skamarátili“. Moji rodičia kedysi hrávali volejbal, mama si príležitostne zahrá aj teraz. Zrejme som vzťah k tomuto športu zdedila.-

Aké boli tvoje prvé tréningy?

- Na telesnej výchove sme volejbal hrávali len zriedka, bolo to skôr len také podávanie lopty. Raz sme si s kamarátkami zahrali volejbal pod vedením pána učiteľa Bobáľa. Povedal mi, že mám na volejbal talent, niečo vo mne je a mala by som to rozvíjať. Pridali sa k nám ďalší a pán učiteľ sa rozhodol, že založí v škole volejbalový krúžok. Tento krúžok u nás funguje druhý rok. Navštevuje ho 18 žiakov a stretávame sa každý štvrtok. V súčasnosti sa pripravujeme na turnaj „žiaci proti vyučujúcim a asistentkám“. Ja okrem toho trénujem aj vo Volejbalovom klube Polar - 2x týždenne. Jeho predsedom je pán Ing. Ivan Vaňo. Sú tam prevažne dospelí hráči, ja som najmladšia. -

Si teda športovo veľmi vyťažená, zostáva ti čas aj na iné záujmy?

- Nejaký čas mi zostáva aj na iné činnosti, ale zas je to šport. Rada hrám vybíjanú, bedminton, basketbal aj futbal. Vo futbale je mojou obľúbenou pozíciou postavenie brankárky. Hrávala som aj tenis, no musela som sa ho vzdať, už som to naozaj nestíhala.-


A čo škola a učenie?

- Myslím, že je to v pohode. Učenie zvládam bez problémov. Mojimi obľúbenými predmetmi sú matematika a nemecký jazyk.-

Teraz si v siedmom ročníku, určite si už uvažovala nad tým, kam pôjdeš na strednú školu.

- Bola by som rada, keby som sa mohla športu venovať aj v budúcnosti. Plánujem sa prihlásiť na Strednú športovú školu v Nitre, kde by som študovala a trénovala volejbal. Ak by som sa nedostala do Nitry, druhou možnosťou by bola Športová škola vo Zvolene s podobným zameraním.-

Držíme ti palce! Nech tvoje úspechy v športe pribúdajú a nech sa ti splní sen o športovej škole.

- Ďakujem aj ja!  Na záver by som chcela ešte poďakovať pánovi učiteľovi Bobáľovi za všetko, čo pre mňa urobil a tiež za jeho podporu. Neraz sa stalo, že hoci mal iné povinnosti, našiel si čas a prišiel ma pozrieť na turnaj, ako sa mi darí. Veľmi si to vážim. -


Z Vrbovky do Krtíša

alebo ako sme našli všetko blato sveta


Sobota 3.2.2024 sľubovala takmer až jarnú turistiku. Bolo približne 10°C a keby sa počas dňa ukázalo slnko na dlhšie ako na pár minút, tak by to bol ukážkový deň vhodný na turistiku. Keďže som pri plánovaní trasy opäť narazil na veľmi zlé spoje cez víkend, vymyslel som aleternatívnu trasu nezančenými cestička z Vrbovky do Veľkého Krtíša. Našťastie sa našlo niekoľko ochotných rodičov, ktorí sa ponúkli, že by nás vedeli do Vrbovky odviezť. Do Vrbovky sme dorazili o deviatej ráno a predpokladal som, že zhruba 20km prekonáme asi za 5 hodín.

Hneď ako sme opustili asfaltku, sme zapadli do blata. Prvé 2km sa deti snažili blato obchádzať a jajkali keď sa ním trochu zafŕkali alebo doňho stúpili. Nakoniec sme všetci pochopili, že dnes to lepšie nebude a že domov neprídeme v úplne 100% stave. Po prvej dávke blata pri Ipli sme pokračovali na sever do „kopcov“, lúky a pásy lesov striedali polia plné blata. Z niektorých kopčekov, ktorých mená som nenašiel na žiadnej mape, sa otvárali ozaj krásne výhľady. Z jedného sme dovideli až na hraničný kopec Karanč pri Šomoškehrad Salgó na jednej strane a na maďarské Novohradké hory na druhej strane.

Napriek pomerne náročnému terénu a blatu, deti neopúšťala dobrá nálada ani výborné tempo. Kika s Bibkou zo 7.C udávali celý deň veľmi svižné tempo a aj prestávok bolo minimum. Táto nová generácia detí, ktorá začala chodiť na krúžok len v septembri, má energie na rozdávanie! A na krúžku to dokazuje každý mesiac.

Postupne sme pod nami videli a míňali Kiarov, Záhorce aj Želovce. Konečne sme sa dostali k náznaku civilizácie, keď sme sa ocitli v Šóšári. Niektoré dievčatá sa odhodlali ochutnať miestnu vodu, ktorú by som označil za „vajcovku“. Ako sa dalo predpokladať, tak to skončilo vydávaním veľmi divných pazvukov a zaprisahaním sa, že ju už viackrát nevypijú. Hneď za studňou sme našli lesnú cestu po ťažbe dreva a rozhodli sme sa že ju využijeme ako skratku. Po chvíli sme sa dostali na kvalitnú asfaltku, ktorá vedie týmto lesom kde nič nie je, okrem jednej farmy. Tam nás privítali miestni „trhači“ nahnevaným štekaním, ale keď sa nám ocitli zoči – voči, tak sa zmenili na prítulných maznáčikov. Čas nás ale začínal tlačiť, a tak sme museli pokračovať ďalej, smerom na najvyšší bod dnešného dňa – Olovársky vrch. Po ďalšom stúpaní a ďalšej poriadnej dávke blata sme sa k nemu nakoniec aj dostali, ale keďže tam nie sú výhľady, išli sme rovno ďalej. Pod nami sme minuli Sklabinú, Novú Ves, zahliadli sme aj Malé ZlievceBušince. Únava sa už začínala prejavovať a nás čakalo posledné väčšie stúpanie na kopček menom Riečavina. Tu nás všetkých prekvapili siedmačky Naty s Rebekou, ktoré mali nekonečné zásoby energie a neustále behali hore – dole a vydriapali sa na všetky posedy, ktoré sme cestou stretli. Onedlho sme sa ocitli na asfaltke medzi Malým Krtíšom a Veľkými Stracinami a odtiaľ sme to krížom cez polia mali na železničnú stanicu menej ako 2km. Už sme si mysleli, že je to najhoršie za nami, ale ako veľmi sme sa mýlili! To najhoršie blato za celý deň len malo prísť. Okolo každej topánky sme po pár sekundách mali obrovské a ťažké vence lepkavého blata, ktoré sa každým krokom zväčšovali. Na naše unavené nohy to bol celkom zaberák. Nakoniec sme sa prebojovali až k stanici a tam nás čakalo posledné prekvapenie – Medokýšny potok široký sotva pol metra, ale jeho brehy boli pravým bahenným kúpeľom. Tu si to odniesla Vaneska, ktorá sa v tom blate veľmi elegantne rozpleskla taká, aká bola dlhá. Ešte sme sa museli predriapať cez poriadnu chrapaždinu a konečne sme sa ocitli na vlakovej stanici. Niektorí si sem zavolali odvoz, iní si to museli cez mesto ešte odšliapať až na Viničky.

Myslím si, že napriek tým tonám blata, cez ktoré sme sa museli prebrodiť, to bola veľmi podarená turistika. Deti (ale aj ja) máme zážitok, na ktorý budeme dlho spomínať. Na záver chcem už len dodať, že približne 20km trasu vo veľmi ťažkých podmienkach sme nakoniec zvládli za 5,5 hodiny, čo považujem za veľmi slušný výkon. Vidíme sa na marcovej turistike ;) Mgr. P. Bobáľ

Súťaž o najkrajšiu škrabošku


Fašiangy sú obdobie radosti, veselosti. Začínajú po Troch kráľoch a trvajú do Popolcovej stredy. V tomto období sa usporadúvajú plesy a zábavy. My sme si toto obdobie pripomenuli aj v ŠKD. Deti vytvárali škrabošky, ktoré zdobili podľa vlastnej fantázie. Využili pierka, kamienky a iné ozdoby. Pri vyhodnotení nám boli nápomocné žiačky deviateho ročníka. Najkrajšie škrabošky vytvorili Hana Šeböková, Jarko Drak, Nina Murínová, Vivien Višniarová, Emma Sedlačeková, Tomáš Kulich a Nina Bobišová. Deti boli odmenené vecnými cenami. Tešíme sa na podobné aktivity aj v budúcom školskom roku.

Mgr. Jana Kalmárová – vychovávateľka ŠKD


Valentínska oslava


Posledný školský deň pred jarnými prázdninami sme zavŕšili v skvelej nálade s oslavou svätého Valentína. Do školy sme prišli oblečení v červených farbách ako symbol lásky vo všetkých jej podobách. Aj keď tento sviatok patrí prednostne zaľúbeným párom, je dôležitý pre všetkých ľudí. Každý z nás potrebuje k životu prejavy lásky a priateľstva v podobe bozkov, objatí, či pohladení, alebo len počuť tie tri obyčajné, a predsa také zázračné slová: „mám ťa rád, mám ťa rada“, pri ktorých poskočí srdiečko, ktoré pohladia dušu.

Žiaci 2. stupňa sa s pedagógmi presunuli do telocvične, kde ich čakali milé prekvapenia. Všetkých zúčastnených srdečne privítala pani učiteľka, Ing. Martina Komadová, ktorá sa ujala moderovania.  Najprv sa rozdávala „valentínska pošta“, žiaci so školského parlamentu doručili pozdravy, priania, vyznania lásky z valentínskej krabice tým správnym adresátom. Pani moderátorka si vybrala spomedzi žiakov 5 dobrovoľníkov, ktorí mali splniť rôzne úlohy, napríklad nájsť 5 žiakov s bielymi botaskami, nájsť 5 žiakov s modrými očami, alebo 5 žiakov s blond vlasmi. Dobrovoľníci boli naozaj šikovní a hravo zvládli všetky zadané úlohy.

Zábava pokračovala prehliadkou maškarných kostýmov, do ktorých sa preobliekli žiaci 5. ročníkov. Trojčlenná porota mala pred sebou neľahkú úlohu, vybrať desať najkrajších a najoriginálnejších masiek. Víťazi získali okrem diplomu aj sladkú maškrtu. Našu mini party sme ukončili diskotékou. Nechýbali balóny, hudba, spev, tanec. Atmosféra bola vynikajúca. V takejto veselej nálade sme sa rozlúčili a išli si užívať jarné prázdniny.

Mgr. Monika Vaškorová

Olympiáda z anglického jazyka

Úspech v krajskom kole


V stredu 14. februára, deň sv. Valentína, oslávila jedna z našich žiačok naozaj netradične. Po úspešnom absolvovaní okresného kola anglickej olympiády, kde sa umiestnila na 1. mieste, sa vybrala na výlet do Banskej Bystrice. Tu sa spolu s ďalšími okresnými víťazmi zúčastnila krajského kola. Konkurencia bola síce veľká, no naša Zojka Fridrichová sa aj napriek tomu umiestnila na krásnom 7. mieste. Odchádzali sme bohatší o skúsenosti a zážitky s prísľubom, že o rok sa vrátime a pokúsime sa byť ešte úspešnejší. Gratulujeme, Zojka!

Mgr. Ivana Bӧhmová


Školský volejbalový turnaj žiakov

a pedagogických zamestnancov


V posledný februárový deň sa na našej škole uskutočnil turnaj medzi žiakmi a pedagogickými zamestnancami našej školy. Pôvodná myšlienka rátala s účasťou jedného družstva žiakov a jedného družstva učiteľov, ale nakoniec sa nazbieralo toľko záujemcov, že sme dokázali vytvoriť až 4 družstvá – 2 žiacke, 1 učiteľské a 1 družstvo asistentiek. Deti aj dospelí sa na turnaj naozaj tešili a pomaly každé družstvo sa chystalo vyhrať medaily za prvé miesto.

Vo štvrtok, keď nastal deň „D“, sme sa všetci zišli presne o 14.00 v telocvični. Rozlosovanie a poradie zápasov bolo dohodnuté vopred, preto sme po krátkej rozcvičke mohli začať okamžite hrať. Hneď druhý zápas vyšiel na najväčších favoritov na celkové víťazstvo – družstvo Učitelia proti družstvu Žiaci „A“. Deti síce začali veľmi dobre, ale asi im nervozita trochu zviazala ruky a nohy a nakoniec zápas prehrali 2:0, aj keď to v žiadnom prípade nebola jednoznačná záležitosť. Naplánovaných bolo celkovo 6 zápasov na približne 2 hodiny. Jeden zápas striedal ďalší a celkovo mal turnaj slušné tempo. Tí, ktorí akurát nehrali, robili divácku kulisu a celkom hlučne povzbudzovali svojich favoritov. Bohužiaľ sa nám nevyhlo pár menších zranení. Najhoršie dopadla pani učiteľka Čarná s veľkým výronom členku. Všetci jej prajeme skoré uzdravenie. Viaceré deti podali naozaj veľmi dobré výkony, ktoré nás učiteľov milo prekvapili. Zahrali si aj naše najmladšie členky krúžku, piatačky Lea a Tami z 5.C, ktoré sa svojimi výkonmi jednoznačne nestratili medzi staršími spoluhráčmi.

Turnaj sme dohrali pred pol piatou. Po rýchlom sčítaní bodov bolo určené nasledujúce poradie: 4. miesto družstvo Žiaci „B“, 3. miesto družstvo Asistentky, 2. miesto družstvo Žiaci „A“ a 1. miesto družstvo Učitelia. Keďže učitelia svoje víťazstvo získali len s minimálnym náskokom o 1 víťazný set a tiež boli veľmi milo prekvapení výkonom našich žiakov na ihrisku, tak sa rozhodli, že svoje medaily venujú družstvu Žiaci „A“. Žiaci z družstva „B“ síce skončili poslední, ale môžu byť spokojní aspoň s tým, že ako jediné družstvo dokázalo ukradnúť 1 set učiteľom, pričom nechýbalo veľa a mohli vyhrať celý zápas.

Žiaci „A“: horný rad zľava Ďurišová, Jakabová, Kováčová; dolný rad zľava Urban, Andoková, Jačmeníková

Žiaci „B“: horný rad zľava Šútová, Králiková, Krnáčová, Dekická, Gömöryová; dolný rad zľava Cesnaková, Hovorka

Asistentky: horný rad zľava Demeter, Šabová, Balgová, Kollárová; dolný rad zľava Szumová, Gallová

Učitelia: horný rad zľava Lekýr, Ďurišová, Jačmeníková, Komadová; dolný rad zľava Čarná, Hrončeková

Bezprostredne po turnaji sa zo strany učiteľov objavil návrh zopakovať si podobnú akciu, preto sme sa dohodli, že v júni si tento turnaj zopakujeme. Touto cestou sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým mojim kolegom, ale aj žiakom, ktorí sa zúčastnili tejto športovej akcie. Myslím, že patrí medzi tie vydarenejšie a že vytvára silnejšie puto medzi žiakmi a učiteľmi na našej škole. Tiež dúfam, že turnaj bol pre našich žiakov motiváciou, keďže videli, že pri troche šťastia môžu poraziť aj dospelákov.

Mgr. P. Bobáľ